Dejiny Slovenska a osobnosť Franza Liszta

V súčasnosti je stále naliehavejšia potreba realizovať jasnú koncepciu dejín, umenia a kultúry na pôde Slovenska.  V kultúrnych dejinách Slovenska a Slovákov má kľúčové postavenie osobnosť hudobného génia svetového významu, Franza Liszta. Slovenské dejiny majú svoju osobitnú charakteristiku, bez pochopenia ktorej sa nedá viesť dialóg s ostatnými, najmä susednými národmi. Bez otvorenia skutočného dialógu k zásadným témam našej minulosti, aj v súvislosti s F. Lisztom, zostávajú Slováci pre ostatných len smiešnym epigónom, formálnym doplnkom.

Tým, čo predstavovali Štúr, Kráľ, Hollý a ďalšie osobnosti v zápase o dekolonizáciu Slovákov v domácom prostredí Uhorska, tým bol Franz Liszt pre Uhrov-Slovákov v cudzine. Slováci ani netušia, že moje práce o Franzovi Lisztovi – Slovákovi sa neoficiálne ocitli na indexe. Tým sa nesmú citovať, k mnou publikovaným témam sa nemôže viesť dialóg, novoobjavené skutočnosti sa nedostanú k študentom. Franz Liszt je napriek novým skutočnostiam vo svete stále prezentovaný nejasne – v starej koncepcii, ktorá je dnes už spochybnená. To stačilo na to, aby ani na Slovensku nebol pripustený otvorený dialóg a tým ani pokrok v tejto téme. Aj Matica slovenská premárnila príležitosť v jubilejnom Lisztovom roku 2011.

Franz Liszt aj Ľudovít Štúr mohli mať len uhorský pas, pretože obaja boli uhorskými občanmi, teda obidvaja boli Uhri – Hongrois – Ungarn. Kým Ľudovít Štúr paradoxne vedel po maďarsky, Franz Liszt a jeho rodina nie. V 19. storočí všetci obyvatelia mnohonárodného Uhorska boli Uhri, teda aj Slováci. Sám Liszt vo francúzštine, v ktorej sa najviac ústne aj písomne vyjadroval, sám seba nikdy nepredstavoval ako Maďara (Magyar), ale vždy ako Uhra (Hongrois). Keď Liszt použil formuláciu, že je Hongrois, pravý Uhor, sám sa zaradil medzi autochtónnych Slovákov.

V trianonských dokumentoch sa ešte uvádzajú názvy nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska: la Tchéco-Slovaquie (Česko-Slovensko), La Magyarie (Maďarsko). Okamžitá reakcia a storočná systematická maďarská propaganda spôsobila, že slovo La Magyarie sa v medzinárodnom kontexte nahradilo pojmom La Hongrie.

V súčasnosti sa pojem uhorský prekladá len ako maďarský, čo spôsobuje deformáciu slovenských dejín, keďže uhorské dejiny sa aj vo svete predstavujú výlučne ako maďarské. A Slovenská akadémia vied sa s touto deformáciou uspokojila! V učebniciach sa na tieto skutočnosti o slovenskej histórii 19. storočia nepoukazuje, nevysvetľujú sa, takže súčasná generácia má problém toto zásadné obdobie našich dejín, a tým i život a zápas Franza Liszta správne pochopiť. Pripomeňme si známu báseň Janka Kráľa:

Pieseň slobody

Zradca, a nie Uhor pravý,
kto chce monopol z ústavy,
nevláda len právo haní,
všetci sme rovnak
í páni.

Bola táto myšlienka najprv u Liszta alebo u Janka Kráľa?

 

Dr. Miroslav Demko

Tiež sa ti môže páčiť