Boli sme na slovenskom Martovom poli

Slovenské Martovo pole sa nachádza neďaleko známeho arboréta v Mlyňanoch, medzi obcami Veľké a Malé Vozokany. Tu sa 26. augusta 1652 odohrala prvá víťazná bitka proti Turkom na území Slovenska. A nevyhrali ju slávne šľachtické rody, ktorým je venovaný pamätník na mieste bojov, ale slovenskí roľníci.  Na tomto mieste sa v nedeľu 16. februára t.r. stretli zástupcovia slovenských vlasteneckých síl, aby si pripomenuli odvahu a obetavosť svojich predkov  za svoj rod, rodinu, spoločenstvo a jeho hodnoty. Roľníci vyzbrojení lopatami, vidlami, sekerami a motykami zvíťazili nad presilou  špičkovo vycvičených bojovníkov dobovej hyperveľmoci o sile štyritisíc mužov.

S nápadom zorganizovať stretnutie kresťansky orientovaných vlastencov práve na mieste prvej víťaznej bitky nad Turkami pred takmer štyristo rokmi prišiel Peter Švec, signatár Nitrianskej deklarácie.  Okolo tristo účastníkov na vŕšku pri pamätníku  si vypočulo príhovory predstaviteľov strán a hnutí s národno-kresťanskými princípmi, ktorí apelovali na odkaz hrdinov z Martovho poľa. Vtedy padlo necelých 50 slovenských  roľníkov, kým „tureckých votrelcov, rabovačov, výpalníkov, vnucovateľov cudzích hodnôt až 800“ , povedal v príhovore Peter Švec.  O slávnej bitke sa dozvedel od svojho otca. Nečudo, veď aj jeho predkovia tu bránili nielen svoju úrodu, ale aj reč a vieru predkov.

Pripomeňme si základné súvislosti bojov na Martovom poli. Turci o sile štyritisíc mužov, pod vedením slávneho vojvodcu vezíra Kara Mustafu, sa vybrali rabovať do horného Uhorska, popri rieke Nitre. Pri Vrábľoch porazili jednotky grófa Mikuláša Nadaného (Nadányi), v rabovaní pokračovali popri rieke cez Topoľčianky, kde zlikvidovali osadu moraveckých Kumánov, až k Oslanom. Cestou vyrabovali majetky Forgáčovcov a Oponickovcov. S veľkým lupom sa hodlali vrátiť do Ostrihomu, kde sídlila posádka vezíra Mustafu.  Adam Forgáč povolal na pomoc posádky z okolitých protitureckých pevností Levíc a Vrábľov,  prišla tiež šľachtická rodina Eszterházyovcov a posádky vzdialenejších hradov Balašské Ďarmoty a Pápa. V bitke zahynuli štyria Eszterházyovci a pre tmu boje pokračovali na druhý deň.

Tu prišla na pomoc roľnícka armáda zo šestnástich okolitých obcí. Ukryla sa v Starom háji a okolo siedmej ráno  napadla zadný voj tureckého vojska. Po tomto útoku bol zranený kôň vezíra Mustafu, ten sa dal na útek a za ním aj zvyšok tureckých votrelcov. Švec o tom povedal: „Zaujal ma fakt, že po porážke šľachty, na druhý deň, Osmanov drvivo porazili slovensko-uhorskí roľníci“ a poukázal na skutočnosť, že kým „šľachta bojovala o svoju šľachtickú česť, stavovské privilégiá, za vzdialeného panovníka, o budúce výhody, teda  bojovali ako typickí žoldnieri, roľnícki domobranci bojovali o výsledky svojej roboty, o svoje domovy, rodiny, ženy, dcéry, starcov. O svoju suverenitu.

Dnes, rovnako ako pred takmer štyristo rokmi, sme znovu vystavení plieneniu, nie však šabľami, ale Istanbulským dohovorom (aké príznačné!). Tak  ako uviedli účastníci stretnutia, Istanbulský dohovor zmení morálku a tradície, staneme sa bezhodnotovou masou pripravenou prijať akýkoľvek koncept. Preto predstavitelia Slovenskej ligy pripomenuli, že hnutie si cti odkaz sv. Jána Pavla II. Slovákom o ich úlohe na pokresťančení Európy a má ho aj v preambule stanov. Slovenská liga  chce byť tou silou, ktorá pomôže vrátiť Európe kresťanský rozmer.

Vo Veľkých Vozokanoch  sa vlastenecké strany a hnutia dohodli na  spolupráci, dokonca na konkrétnom kandidátovi na budúceho prezidenta SR – Petrovi Švecovi.

Eva Zelenayová

 

Tiež sa ti môže páčiť