Odsúdený v mene Benčíka

Rok 2016 –  rok Benčíka. Asi takto by som v skratke zhrnul tento starý rok. Samozvaný humorista, sudca, pletkár a obývačková verzia NAKA, SIS a štátnej polície v jednom. Instantne. Stačí iba zaliať a dostanete to najodpornejšie, s čím ste sa v živote stretli. My, čo tohto jednobunkového tvora poznáme a sme v jeho ,,smrteľnom” hľadáčiku snajpra nepohodlných vieme, čo je to za indivíduum a poznáme jeho zbrane, ktorými proti nám bojuje – lož, polopravdy, zosmiešňovanie, udávanie a špehovanie.

Sliedenie po sociálnych sieťach, vytrhávanie komentárov z kontextu, urážanie a upozornenia, ktorý paragraf sme porušili. Tento tvor s výzorom bezdomovca a verbálnym prejavom žiačika, ktorý práve recituje pred tabuľou, veľmi rád píše o ľuďoch, ktorých nepozná a veciach, o ktorých nemá ani potuchy. Žije v presvedčení, že ak mu jeho fejtón vydá Sme.sk, alebo Denník N, je to akoby punc vierohodnosti, niečo o čom netreba pochybovať. A keď ho navyše pozve aj prezident, prehodí s ním pár slov a pochváli jeho snahu o potieranie ,,triedneho nepriateľa”, jeho duševný orgazmus na seba nenechá dlho čakať. Kam sa hrabe mainstream. Benčíkoviny – to je to pravé orechové. V pondelok skritizuje dobrovoľné vlakové hliadky a napíše o nich, že sú to ,,Zelení mužíci”, ktorí svojvoľne suplujú prácu polície a šíria strach medzi cestujúcimi a v utorok ako uvedomelý straník – sám suplujúc prácu tej istej polície beží s fasciklom plným komentárov a screenshotov na prvú policajnú stanicu a udáva. Fakt, že zamestnanci železníc spolu s cestujúcimi tomu tlieskajú, že obťažovanie vo vlakoch prestalo, že ľudia sa cítia bezpečne, tento kádrovač akosi zabudol uviesť…Udáva ľudí ich zamestnávateľom, snaží sa zo všetkých síl obývačkového gaučoseda škodiť. Škodiť všetkým, ktorých názor sa líši od tých jeho. Ale pozor – ak sa niekto odváži postaviť jemu, nastaviť mu zrkadlo a ukázať tak isto ako on, verejne a bez jeho súhlasu kým je v skutočnosti, z hrdého bojovníka sa stáva vetchý starec s uboleným pohľadom. Starec, ktorý nechápe, nepamätá. Všetky príspevky na jeho adresu, kde ho za jeho špinavosti kritizujú, kde mu pripomínajú jeho čiernu minulosť zosmiešňuje, tvrdí, že to nie je pravda, že sú to vykonštruované a urážajúce tvrdenia, že to tak nebolo, že to všetko sú konšpirácie. A čím viac dôkazov, tým väčšia konšpirácia. Keď je v úzkych a dojdú mu argumenty, príspevky jednoducho maže. Tento domový dôverník, práporčík Ľudových milícií, ktorý stratí samopal, špiceľ záclonový a eštébácky udavač sa zo všetkých síl snaží o čistý štít dokonalého moralistu. Samozvaný sudca, porota a vykonávateľ rozsudku v jednom. Jediný na tejto planéte s patentom na rozum a tie správne názory. Tak toto je fenomén Benčík. Systémom chránený, presvedčený, že môže všetko. Jeho heslom je – zasiahnuť do súkromia a uškodiť čo najviac, ja som tu Boh !!!

Tak a teraz keď vieme, s kým máme dočinenia, môže začať blog. Ja osobne som jedným z tých desiatok nepohodlných, ktorých si tento pomätenec dovolil vziať do svoje prašivej papule. Jemu stačilo desať hodín pátrať po Facebooku, pečítať si pár komentárov ( k čomu ale boli tie komentáre, samozrejme ticho preskočil) pozliepať ich do jedného celku a hľa – dokonalý ale hlavne pravdivý profil jednotlivca je na svete. Môže to posunúť na generálnu prokuratúru s upozornením – Nebezpečný extrémista, fašista, rasista, akvarista, filatelista…Takto Benčík pracuje. V mojom prípade mu týmto zložitým a pracným postupom vyšlo – bývalý vojak, vulgárny a agresívny…

Tak Benčík, nebudem sa ťa pýtať ani na názor, ani či mi to dovolíš, ja sa ti proste predstavím. Aby si vedel ty tchor, s kým máš tu česť.

Tak toto som ja Benčík. Pridal som a ešte pridám pár fotografií, aby si mal pre generálnu prokuratúru dostatok materiálu o extrémistoch. Toto je ten agresívny vojak. Mám agresívny pohľad, agresívnu Baracudu okolo krku, agresívnu 25 kilovú nepriestrelnú vestu, agresívnu kuklu, agresívnu 58-čku, aj 120 agresívnych včeličiek. Agresívne odhodlanie chrániť Srbov a agresívne odhodlanie vrátiť sa domov. Som taká stelesnená agresivita. Neviem, či ti to niečo dá a či vôbec niečomu z toho rozumieš. Ty, ktorý si nevie zaviazať ani kanady, zabaliť invazák a obtiahnuť samopal. Ty, kvôli ktorému som tam musel ísť a hasiť, čo si zapálil. Riešiť, čo si posral. A povedať Srbom, že nie každý na Slovensku sa volá Benčík, že nie každý súhlasil s tvojim humanitárnym bombardovaním civilistov, s podporovaním a oslavou vrahov z tvojho NATO. Povedať im, že to nie my sa objímame s Albrightovou, ktorá je za to zodpovedná, ale ľudia ako ty !

A teraz ti, ty,, konšpirátor” predstavím moje obete. Obete agresívneho vojaka.

Toto sú prví dvaja z množstva mojich obetí. Dvaja osemdesiatnici, ktorí vďaka láskavej humanitárnej pomoci NATO bombardérov prišli o všetko. Zostalo im iba to, čo mali vtedy na sebe. Vieš Benčík, títo ľudia žili iba na jablkách a orechoch. Nemali nič iné, žiadnu možnosť zaobstarať si potraviny, iba jablká a orechy. A keď som im prvýkrát doniesol 10 litrov mlieka, ten dedo si kľakol a začal plakať ako dieťa. Jediné, na čo sa zmohol, bola veta: ,,Bože, nema kravku a ma mleka”… A takto agresívne som sa o nich postaral vždy, keď sme boli na patrole v oblasti kde živorili.

A toto je maštaľ, v ktorej žili. To jediné im zostalo vďaka tvojim priateľom z NATO. Dobre sa pozri Benčík, ty tchor ! Ak ja som extrémista a fašista, prosím uveď ma do reality tvojho prašivého sveta a povedz mi, čo sú potom tí, ktorí toto spôsobili???


Predstavujem ti ďalšie obete agresívneho vojaka. Toto sú srbské deti v škole. Áno, počítaš dobre – päť detí, učiteľ a školník. Benčík, toto ale nie je iba jedna trieda z celej školy, toto je celá škola! V jednej malej budove v lese. Aj tieto deti som agresívne chránil, aby ich Albánci nezabili. Aj kvôli nim som musel odísť od rodiny a chrániť tie ich, pretože si jedným z tých ktorí toto dopustili.

Toto je ďalšia škola plná nevinných detí – Babin Most. Tieto deti museli byť sprevádzané ozbrojenou eskortou do aj zo školi každý deň, pretože by ich Albánci povraždili. Moja vtedy päťročná dcéra ostala doma bez otca, pretože ja som musel ísť chrániť cudzie. Pred zbabelcami, ktorí toto úmyselne spôsobili, len aby nuly na ich kontách pribúdali. Tvoji priatelia Benčík.

A takto agresívni vojaci vrátane mňa po službe spali. Priamo v škole, v triede na laviciach ty potkan. Zo služby do služby, z patroly na patrolu. Dúfam, že moja agresivita v tvojich očiach pretrváva. Inak by som bol veľmi sklamaný.

Tak Benčík, týmto som si ja prešiel. Žil som s tými ľuďmi, s ich osudmi aj s ich bezmocnosťou. Schvaľujem ich spravodlivý hnev a nenávisť voči tým, ktorí im to spôsobili. A ty patríš k nim, pretože podporuješ systém, ktorý toto dopustil, systém, ktorý vojnové štvanie živí, podporuje a propaguje. Tvoje argumenty sú mávnutie rukou a idiotský blog v ktorom tieto skutočnosti nazveš konšpiráciou a výmyslami.

Až teraz máš skutočný obraz o mne, o agresívnom vojakovi. Vojakovi, ktorý agresívne chránil bezbranných civilistov. Kým ty sedel doma vo svojom zaprdenom fotelíku a tlačil si do hlavy pečené kura, ja som po nociach patroloval v Kosove a jedol konzervy. Kým ty si spal v bezpečí tvojej teplej ružomberskej spálne, ja som mrzol v lesoch a chránil tých ľudí pred zverstvami tvojich priateľov. Kde boli tvoje protiextrémistické blogy vtedy? V ktorej diere si bol zalezený, keď tí ľudia kričali a prosili o pomoc? Kde si bol ty milicionár, keď srbské deti aj za cenu polámaných nôh skákali z prvého poschodia školy, aby unikli lynčovaniu Albáncov? Ako to, že si nestál vedľa mňa proti ozbrojenému davu, ktorý ako živý štít používal deti a ženy? Prečo, som ťa nevidel, keď sa trebalo postaviť besniacemu davu, ktorý chcel za živa upáliť srbskú rodinu v ich vlastnom dome??? Viem prečo. Ty si mal v tej dobe iné starosti. Stál si doma za záclonou a bojovne si špicľoval. Zbieral si materál na ďalšie anonymné udania.

Ty s tvojim pokriveným charakterom si sa rozhodol, že budeš moralizovať. Ty chceš určovať čo je správne a čo nie? Ty chceš dohliadať na to, čo nám bude dovolené povedať? Ty rozhodneš, kto je, alebo nie je extrémista ? Benčík, vo svojom živote som dosiahol x krát viac, ako ty. Priniesol som obete, ktoré ty nebudeš schopný priniesť, ani keby si žil večne. Napriek tomu si nedovolím to, čo ty. Nikdy som nemal potrebu sa zviditeľňovať a tieto fotografie s komentármi sú prvé, ktoré som od Kosova zverejnil. Netúžim po uznaní, ani po tľapkaní po pleciach, som toiž spokojný sám so sebou. Ale pamätaj, takým ako ty sa postavím vždy. Zašliapem do zeme tvoje klamstvá a ukážem prstom, ukážem, že si obyčajný niktoš bez chrbtovej kosti. A keď som ti odkázal, aby si sa spamätal, pretože nemáš predstavu s kým sa zahrávaš, myslel som to vážne. Nie všetci sme totiž priposratí byrokrati v obleku.

Tiež sa ti môže páčiť