Transparency International Slovensko školila seniorov

Devín-médiá Štandardné médiá sa neusilovali byť pri Devínskej dohode. Nebola so záujmami ich chlebodarcov.
Foto Eva Zelenayová

 

Ktorým médiám môžem dôverovať

Transparency International Slovakia je mimovládna organizácia. Zrejme téma médií je pre túto organizáciu veľmi dôležitá, keď sám jej riaditeľ Gabriel Šípoš prišiel v Bratislave prednášať seniorom, ktorým médiám môžu dôverovať. Treba pripomenúť, že táto mimovládka je z jednej tretiny financovaná Európskou komisiou (teda peniazmi daňových poplatníkov štátov EÚ), druhú tretinu tvoria financie Sorosovej nadácie Otvorená  spoločnosť a zvyšok pochádza od drobných darcov. To nie je konšpirácia, o Transparency Internacional Slovakia to povedal jej riaditeľ Gabriel Šípoš.

Od počiatku bolo zjavné, že v auditóriu nesedia poslucháči mediálne negramotní, ktorí nekriticky prijmú akékoľvek odporúčanie. Výklad pána Šípoša bol skôr nudný, než zaujímavý, no zaujímavé boli otázky z publika.

Šípoš mal zjavný záujem presvedčiť poslucháčov, že môžu veriť iba štandardným médiám ako Sme a Denník N a nemali by dôverovať internetovému portálu Hlavné správy. Upozornil ešte na stránku konspiratori.sk, kde sa podľa neho nachádza zoznam konšpiračných, teda nedôveryhodných médií. Žiadnu serióznu analýzu mediálneho trhu neurobil, hoci od takej dobre platenej organizácie by sa to očakávalo. Tak sme mu pripomenuli, že za vlastníctvom denníka Sme a N je oligarchia, Penta a Eset, pričom Eset financuje aj stranu Progresívne Slovensko a financoval aj kampaň prezidentky Zuzany Čaputovej. Denník Sme sfúzoval takmer všetky denníky a vytvorením Denníka N, do ktorého prešla veľká časť redaktorov Sme, iba rozšíril možnosti ovplyvňovania verejnej mienky  a na Slovensku vytvoril názorové geto. Avšak táto skutočnosť Transparency International Slovakia vôbec netrápi, naopak, tie médiá, ktoré aspoň čiastočne prispievajú k pluralite médií označujú ako konšpiračné,  teda nevhodné. Usiloval sa poprieť aj fakt, že Eset poskytol financie na štart Denníka N, hoci to vo svojej knižke Bol som dlho v Sme priznal sám generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexander Fulmek, teda toho, čo vydáva denník Sme.

Ako to bolo? V Petit Presse mala v tom čase polovičný podiel Prvá slovenská investičná spoločnosť (PSIS) a druhú polovicu vlastnil  Rheinische Post. Ten chcel svoj podiel predať Pente.  Čo urobili vlastníci Sme? „Stretávame sa s Oszkárom Világim, Jánom Sobolom, Otom Bergerom, Miroslavom Trnkom, Ladislavom Kossarom  a snažíme sa vytvoriť alianciu, ktorá by vyplatila 15 miliónov eur Rheinische Post za päťdesiatpercentný podiel v Petit Presse. Z rôznych dôvodov nie je ani jedno rokovanie úspešné. Beží nám lehota 30 dní. Iba Miroslav Trnka vraví, že filantropicky je v tejto kríze ochotný spolu so svojimi partnermi z ESET-u investovať 1,5 milióna eur bez ďalších dodatočných podmienok, ale to je pre nás málo. Nakoniec ich vložia do projektu Denníka N.“

Aby bolo jasno, čo možno od týchto „štandardných“ denníkov očakávať,  svedčí spomienka Fulmeka na toto obdobie, keď k pôvodnému akcionárovi Sme, Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, prichádza Penta. Takto to opisuje: „Nastáva dôležitý moment: Haščákov novembrový súhlas s minoritným postavením, jeho rozhodnutie pomohlo vyriešiť túto patovú situáciu. PSIS kupuje od Penty päť percent akcií a podpisuje akcionársku zmluvu, ktorá hovorí o tom, že PSIS má obsahovú kontrolu nad denníkom Sme aj ostatnými periodikami.“

Na okraj: PSIS Petra Vajdu vstúpila do vznikajúceho denníka Sme v roku 1993 sumou okolo deväť miliónov korún. Vajda získal financie z podielových fondov určených do privatizácie skôr, než sa privatizácia začala. Že denník Sme a jeho klon Denník N nikdy nebudú naklonení politike Vladimíra Mečiara vysvetlil čitateľom Fulmek takto: „Smena (po roku 1989, poz. autorky) sa vyprofilovala na antinacionalistické a antixenofóbne noviny… a bola striktne proti rozdeleniu Československa“.  Tak takýmto novinám odporúča veriť Transparency International Slovakia.

Eva Zelenayová

Tiež sa ti môže páčiť